Po rozdelení ČSFR na samostatnú Českú a Slovenskú Republiku sa rozdelili aj vtedajšie ČSD (československé státní dráhy) na ČD (české dráhy) a ŽSR (železnice slovenskej republiky). Celá spoločnosť sa niesla v eufórií nových možností nového režimu, ale vonkajšie prostredie pripomínalo minulé obdobie. Tiež sa 90-te roky pre niekoho stali neslávene pre privatizáciu, pre zvýšenie zločinu... Ale to teraz nie je potrebné riešiť. 

 

Ide o celkom zaujímavé obdobie, ktoré znamenalo pre novovniknutý nástupnícky podnik - ŽSR radu nových úloh. Na začiatku bol problém z novým logom spoločnosti, z nátermi vozidiel, a preto sa na lokomotívach chvíľu po rozdelení objavoval slovenský znak, aj to na niektorých, pomerne významnejších strojoch. Ostatné jazdili z označením ČSD, ktoré po opravách nahrádzali "provizórnimi" označeniami. Vozne mali miesto ČSD nápis ŽSR.

 

Ďalšou úlohou bola modernizácia pomerne zastaralého zdedeného vozidlového parku. Vzniklo pár rekonštrukcií osobných vozňov, vznikla rada 773, a dve prototypy 772.001 a 755.001.

 

Medzitým sa začali objavovať pestré nátery. Pomernú roztrieštenosť náterov sa snažili vtedajšie ŽSR zjednotiť, avšak, nie fádnym unifikom pre celé skupiny trakcií, ale jednotný náter pre určitú radu. Tak vzniklo množstvo náterov, ktoré prežili až do obdobia unifikácie ZSSK. 

Obdobná situácia bola u osobných vozňov. Tmavozelenú vystriedala červená (pre rýchlikovú dopravu) a svetlozelená (pre osobnú dopravu). Vozne obkrútili aj 3 biele pruhy po obvode, ktoré získali prezívku adidas. Modernizované vozne, nasadzované do vlakov vyššej kategórie, boli natreté do červeno bieho náteru.